Výskumníci z Düsseldorfu zistili, že modré svetlo môže znížiť krvný tlak
Vysoký krvný tlak nebolí a väčšina ľudí, ktorí ním trpia, o tom ani len netušia. Dokonca dlhé roky. Tento problém sa zvyčajne odhalí až pri bežnej preventívnej prehliadke. Hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, predstavuje jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich kardiovaskulárnych chorôb na svete. Vedci z Univerzity Surrey a Heinrich Heine v Düsseldorfe však zistili, že expozícia modrému svetlu dokáže znížiť krvný tlak, čím sa znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Účastníci výskumu boli vystavení 30-minútovému modrému svetlu (cca 450 nm, čo je dávka porovnateľná s denným slnečným žiarením) žiariacemu na celé telo. Po tomto nasledovala v iný deň expozícia kontrolnému svetlu (modré svetlo s filtračnou fóliou). Ako primárny koncový ukazovateľ bol účastníkom zmeraný krvný tlak, ďalej stuhnutosť artérií, dilatácia krvných ciev a hladina zásob oxidu dusnatého v krvnej plazme − pred, počas a po dvoch hodinách od ožiarenia oboma svetlami.
Výška krvného tlaku sa v minulosti merala pomocou tlakomeru s ortuťovým stĺpcom, preto sa hodnoty uvádzajú v milimetroch ortuti = mm Hg.
Vedci zistili, že expozícia modrému svetlu celého tela výrazne znížila systolický krvný tlak účastníkov o takmer 8 mm Hg (ortuťového stĺpca) v porovnaní s kontrolným svetlom, ktoré nemalo žiadny vplyv. Okrem účinkov na znižovanie krvného tlaku expozícia modrému svetlu znížila arteriálnu tuhosť a zvýšila relaxáciu krvných ciev. Taktiež zvýšila hladinu oxidu dusnatého, čo je dôležitá signálna molekula, ktorá chráni kardiovaskulárny systém.
Predpokladá sa, že modré svetlo sa uvoľňuje z kože do krvného obehu, kde uvoľňuje krvné cievy, zvyšuje tok krvi a znižuje krvný tlak. Christian Heiss, profesor kardiovaskulárnej medicíny na univerzite v Surrey povedal: „Vystavenie modrému svetlu poskytuje inovatívnu metódu na presnú kontrolu krvného tlaku bez liekov.“
Vysoký krvný tlak je podľa vedcov možné liečiť aj bez liekov, a to prostredníctvom modrého svetla.
Vysoký krvný tlak zvyšuje námahu srdca a ciev
Krvný tlak zabezpečuje, že sa krv dostane do všetkých častí nášho tela. Ak sme zdraví, naše cievy sú pružné, rozťahujú a sťahujú sa podľa toho, koľko sily vynakladá naše srdce na vypudenie krvi. S pribúdajúcimi rokmi cievy človeka tvrdnú a stávajú sa menej elastické. To nastane u každého človeka bez ohľadu na výšku krvného tlaku. U osôb, ktoré majú vysoký krvný tlak, však nastane tento proces oveľa skôr. Ľudia s vysokým krvným tlakom sú v porovnaní s ľuďmi s normálnym krvným tlakom:
- 3-krát náchylnejší na rozvoj ochorenia srdcovocievneho systému,
- 6-krát viac im hrozí, že sa u nich rozvinie tvorba krvných zrazenín spôsobujúca srdcové poruchy,
- 7-krát viac ich ohrozuje mŕtvica,
- majú 2,5-krát vyššie riziko vzniku cukrovky.
Pri meraní krvného tlaku sa zobrazujú dve čísla, napríklad:
120/80 mm Hg
Vyššie číslo (tzv. systolický tlak) zaznamenáva tlak v cievach vo chvíli srdcového sťahu – úderu. Nižšie číslo (tzv. diastolický tlak) meria tlak vo chvíli, kedy srdce nasáva do seba neokysličenú krv – počas pokojovej fázy srdca medzi dvoma údermi.
Tlak krvi sa počas dňa mení. Vplýva naň totiž viacero faktorov – spánok, stres, cvičenie alebo zmena počasia. Ideálne hodnoty krvného tlaku sa líšia, najčastejšie uvádzaná hranica predstavuje hodnotu 120 – 139 mm Hg. Systolický krvný tlak postupne stúpa s vekom človeka. Kým v detstve je normálny krvný tlak skôr nižší, vo vyššom veku sú hodnoty normálneho tlaku omnoho vyššie.
Rozhodne však platí, ak aj máme krvný tlak v norme, nemali by sme zabúdať na zdravú stravu, mali by sme sa vyhýbať nadmernému stresu a mať dostatok pohybu, aby sme predchádzali možným problémom s krvným tlakom v budúcnosti. A čo vy, kedy naposledy ste si merali krvný tlak?
Kalkulačka na výpočet krvného tlaku od zdravoteka.sk
